V obhľadávaní miest nemáme čo do
činenia len s neutrálnym priestorom, v ktorom sa žije, pracuje,
odpočíva, skrátka v ktorom sa čosi odohráva. Mesto pulzuje vlastným životom, „zdejuje sa“ v našom vedomí spôsobom, akým k nemu
smerujeme, akým o ňom premýšľame, ako ho vidíme v spomienkach
alebo predstavách („Spomínam na Paríž a nikdá som tam nebou,“ spieval onehdá Jaro Filip). To všetko tvorí súčasť
a dynamiku konkrétneho miesta, časové a priestorové momenty sa zlievajú do
jedinečného celku a tvoria jeho nezameniteľnú charizmu. Vďaka tvorivej nedokonalosti pamäti sa rôzne miesta prelínajú a vzájomne preskupujú, jedno
v sebe zrkadlí mnohé iné, skutočné aj imaginárne.