Len čo som sestry prvýkrát uvidel, hneď mi bolo jasné, že voči nim nesmiem postupovať „kolmo“ ako nejaký trpák. Úplne všetko v ich vizáži, od zmyselne pootvorených pier a chvejúcich sa nozdier až po široké lícne kosti, naznačovalo, že by ma v takom prípade zhltli aj s perím. Nie, voči takýmto bytostiam sa musí postupovať „paralelne“ – podobne, ako to robí tanečník, šermiar alebo džudista, ktorý predlžuje dotyky a hmaty partnera (partnera-súpera) v smere naznačeného pohybu, akoby šlo o teleskopické anténky. Tri sestry-sudičky, chrličky slovnej magmy. Ušľachtilé ako antické bohyne, pružné ako kobry. Ktorá z nich to už dlhšie nevydrží a podľahne kúzlu okamihu, čo bobtná ako cesto na okennom parapete? Ktorá z nich siahne po anténke ako prvá?

<<     >>