(Karel Šiktanc: Říjnování)

Ambivalentnosť pohodených, poškodených, stratených, zabudnutých či inak „vykĺbených“ vecí nahlodáva logiku uzavretých algoritmov, rozpúšťa priamočiarosť naratívov. Človek, ktorý si zakladá na solídnosti svojho životného smerovania, sa medzi nimi cíti tak trochu nesvoj: v kontinuu výrobno-spotrebiteľských reťazcov sa náhle objavuje akási prapodivná trhlina...