Niektoré situácie odohrávajúce sa v interiéroch
verejných budov v sebe - napriek zdanlivej náhodnosti - zhusťujú ducha dnešnej doby v miniatúrnej skratke. Tak aj zrkadlo vo vestibule mestskej knižnice ako postmoderne polopatický objet trouvé verne odráža hrdinov
našich čias: cestovateľov z ďalekých krajín zamestnaných nájazdmi do
starobylých európskych miest, zbieraním dôkazového materiálu, že „tam boli“,
videli, počuli a ochutnali všetko podstatné – názorné ukážky v podobe fotiek na sociálnych sieťach s aktualizovanými komentármi pre tých, čo sa ešte len pripravujú na svoju prvú Veľkú cestu.
Pri stolíku obďaleč sedia štyri takéto hrdinky, sústredene sklonené nad svojimi smartfónmi,
takže pri bežnom pohľade z diaľky pripomínajú vášnivých hráčov mariášu. (Vizuálna
predstava, ktorej takmer chýba reálny základ, keďže na skutočných hráčov
kariet či šachu dnes už človek vo verejnom priestore narazí len zriedka...)