Logistické centrum či, ako sa tomu najnovšie hovorí, „logistický park“, je masívny monolit týčiaci sa v krajine za mestom, najčastejšie na okraji diaľnice. Neurčito rozpľasnutý vo svojej rozľahlosti a architektonickej nijakosti - budova bez vlastností. Na fasáde nič, o čo by sa mohlo oko zachytiť, takmer absolútna hladkosť, neprítomnosť čohokoľvek členitého: budova sa doslova rozteká do okolitej krajiny, robí ju podobne beztvarou, ako je ona sama, nastoľuje vládu horizontality. Neprítomnosť vizuálneho rytmu spôsobuje, že pozornosti okoloidúcich prakticky uniká, stáva sa neviditeľnou.

Nápis nad vchodom do vnútorných priestorov logistického centra Amazonu v západočeskej Dobrovízi hlása: Work hard. Have fun. Make history. Navodzuje sa tak predstava o dejinách ako o čomsi hmotnom, čo sa fyzicky „robí“, uskladňuje, distribuuje – je to niečo, čím sa voľne manipuluje. Zdá sa, že utopistické, na maximálnu efektivitu orientované mechanizmy logistických centier zosobňujú dávno očakávaný koniec dejín. Svojou existenciou zároveň vylučujú akúkoľvek formu protestu, akúkoľvek anti-aktivitu: voči beztvarosti sa nemožno vymedziť, nemožno jej čeliť. Každý protipohyb sa rozplynie do neurčita.

Obrovské plochy pokryté plechom nemajú ani mestský, ani vidiecky charakter, neprináležia nikomu a ničomu. Sú pendantom voči továrňam 19. a 20. storočia, novodobým molochom ktorý čaká na svoje stvárnenie v románových a filmových dystopiách. Logistický park trčí v krajine, obmýva a rozmýva ju ako slza oko šialenca. Obraz konca dejín v sebe paradoxne neukrýva nič apokalyptické, namiesto ohnivých jazdcov sa vo vzduchu bezducho vznáša len „neviditeľná ruka trhu“, ktorá freneticky leští krajinu dezinfekčným prípravkom, kým neodstráni aj posledné stopy jej osobitosti. 

<<     >>