30

     Rám obrazu funguje tak trochu ako prísľub: sľubuje ukázať niečo signifikantné – niečo, čo stojí za pozornosť a nedá sa dosť dobre vyjadriť iným, napr. verbálnym spôsobom. Je preto nutné „to“ nakresliť, namaľovať či vyfotografovať – a nakoniec vsadiť do vhodného rámu. Obraz môže vyjadrovať viac, než jeho autor pôvodne zamýšľal, ale tiež menej. Jeho nespornou devízou však je, že väčšinou nezostane bez povšimnutia – na rozdiel od mnohých iných vecí, ktoré nemali to šťastie byť v pravý čas zarámované (rám môže byť skutočný, t. j. fyzický, alebo len pomyselný). 
     Špecifickým typom obrazu je portrét, ktorý sa má voči svojej predlohe asi ako dobre udržiavaná záhrada voči okolitej krajine: podobne ako záhradník určitým spôsobom chaos voľnej krajiny neustále skultúrňuje a „organizuje“ do podoby racionálne štruktúrovaných záhonov a hriadok, aj autor portrétu nutne zápolí s chaosom neustále sa meniacej ľudskej tváre, ktorú sa v istý moment rozhodne „zmraziť v čase“, čím ju zbaví živelne nekontrolovaného pohybu a zachová pre budúcnosť. Výsledný portrét potom možno zavesiť na vopred zvolené miesto, či už vo voľnej krajine alebo v záhrade.