43

„Utekala som do prírody s tým, že tá ma bezvýhradne prijme. Cestou k vrcholu hľadali moji spoločníci tabule, aby sa ubezpečili, čo je zakázané. Žiadne tam nenašli a boli bezradní. Smeli opustiť turistické chodníky, prejsť po pokosenej lúke, okúpať sa v rybníku? V takejto divočine vládla ľubovôľa. Neisto tápali. V neschodnej húštine sa mračili, zatiaľ čo moje zmysly sa prebúdzali. Konečne sa vynorila zákazová tabuľa, plná prísľubov, vyhúknutá ako mladica, orámovaná pekne červenou, s hrubým čiernym písmom. Triumfálne mi ju prečítali.“ 

– Irena Brežná: Nevďačná cudzin(k)a