39

Nákupné centrá majú v sebe čosi „potemkinovské“ - tvária sa, akoby boli mestom v meste. Ako vraví teoretik a propagátor architektúry Adam Gebrian, sú to prostredia, ktoré sa snažia vyvolať v nás pocit, že sme vonku, aby nás čo najdlhšie udržali vnútri. Aj preto sa im podľa možnosti vyhýbam. Pražské Obchodné centrum Lužiny je ale v mnohom výnimka. Budova navrhnutá koncom 80. rokov Alenou Šrámkovou a Ladislavom Lábusom má príjemne ošuntelú, skoro až „papučovú“ atmosféru - je to vlastne zastrešená časť pešej zóny sídliska. Človek sa tam neprediera davmi (obchody sú väčšinou poloprázdne, a to nielen v časoch lockdownu), hladina zvukového smogu tiež celkom znesiteľná. Vnútri je, ak nepočítam pár zbytočných butikov a akési podivné kasíno, len to najnutnejšie: potraviny, drogéria, lekáreň, obuv, pošta... Sídli tam dokonca pobočka mestskej knižnice. A ak človek práve netúži po ázijských fastfoodoch, na jedlo sa dá zájsť aj do klasickej českej hospody - s vlastným minipivovarom a s výhľadom na súsošie od Olbrama Zoubka.